Referendum

Autor: Denis Cáder | 5.2.2015 o 21:18 | (upravené 24.2.2015 o 12:01) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  621x

Dámy a páni, téma Referenda za rodinu hýbe slovenskou spoločnosťou posledné dni a týždne veľmi intenzívne. Sledujeme kampaň cez masmédia, sociálne siete no najmä osobným kontaktom, rozhovormi s druhými. V otázkach, ktoré boli Alianciou za rodinu ponúknuté, mi stále chýba priestor na väčšiu diskusiu a možnosť modifikácie určitých pasáži. Podám Vám niekoľko mojich pohľadov vo viacerých rovinách pohľadu na toto (ne)zmyselné Referendum.

Ad. 1 – Referendové otázky                                                                                   

Použil by som ich šťastnejšie koncipovanie. Chýba mi širšia diskusia od odborníkov, cez vysokých cirkevných hodnostárov až po liberálov, ľudí z odboru sociálnej práce, adopcií, sexuológov atď. Tento dôležitý bod podľa mňa AZR nesplnila a preto v tejto rovine pohľadu musím, bohužiaľ, byť skeptický. Na druhú stranu, dejiny nám ukazujú, že nič nie je dokonalé a musíme sa zmieriť s realitou, že otázky sú položené a nemenné. "Alea Iacta est"

Prvá otázka. Manželstvo by sa (podľa môjho názoru) malo nazývať zväzkom medzi mužom a ženou. Malo by ísť o vzťah, kde je naplnený reprodukčný potenciál. Študoval som niekoľko semestrov na UK v BA okrem iného aj problémy spojené s demografickým vývojom na Slovensku a v okolitých krajinách EU. Prirodzený prírastok na Slovensku nemá do budúcna pozitívne vyhliadky. Príčiny sú rôzne, no najmä, že veková pyramída populácie je regresívna. Znamená to posilňovanie strednej a vyššej strednej vrstvy populácie. Čoraz viac sa zmenšuje zastúpenie obyvateľov do 19 rokov.

Faktom zostáva, že pokiaľ budú homosexuálne páry vychovávať dieťa, tak dieťa by podľa výskumov vo veľkej miere prevzalo zvyky, ktoré vidí u rodičov - Frisch, M. & Hviid, A. (2006). Childhood family correlates of heterosexual and homosexual marriages: A national cohort study of two million Danes + Langstrom, N., Rahman, Q., Carlstrom, E., & Lichtenstein, P. (2008). Genetic and environmental effects on same-sex sexual behavior)
V tomto prípade sa produkčný reťazec končí. Vychádzam opäť zo štatistík, ktoré hovoria o poklese rastu, nižšie populačné čísla (Demographic challenges for social cohesion, Doc. 10923, Committee on Migration, Refugees and Population, 2006). V konečnom dôsledku to znamená menej pracovnej sily, spotrebiteľov, atď. Náväznosť môže byť aj v ekonomickom dopade (no nechcem žiadnom prípade zveličovať, len hovorím o prípadných scenároch). Neznamená to, že teraz sa kvôli homosexuálnym párom prehlbuje súčasná demografická kríza. Skôr len prináša ďalší uhol pohľadu.

Avšak na druhej strane tu máme pohľad na ľudí inej orientácie. Inakosť sa v našich končinách, na katolíckom (konzervatívnom) Slovensku, akosi „nenosí“, čo odsudzujem. Je len otázka času, kedy sa aj zo Slovenska stane multikultúrny štát a musíme sa naučiť túto xenofóbiu potlačiť a odstrániť. Keďže celkom dosť cestujem, stretávam sa s rôznymi ľuďmi, nevynímajúc homosexuálov. Nemôžem ich kategoricky odmietať, tváriť sa, že ľudí, s inou orientáciou idem diskriminovať. To absolútne nie. Žijeme v 21. storočí a myslím, že stredoveké praktiky sú už len poznatkom v starých knihách a slúžia len ako námety na dokumenty či filmy. Moja osobná skúsenosť s týmito ľuďmi je pozitívna. Sú milí, ústretoví a zábavní. Tu sa riadim heslom: „Ži a nechaj žiť“.

Tretia otázka je rozporuplná. Podľa mňa najmä preto, že nedefinuje vek, od ktorého by mala byť možnosť odoprieť sexuálnu výchovu či eutanáziu rodičmi. Nazdávam sa, že sexuálna výchova je nutná prevencia detí do budúcna. Položiť základy v ich výchove už v tínedžerskom veku. Nie však ako malým deťom v škôlkach, prípadne I. stupeň základnej školy. To je skoro. Druhý stupeň základných škôl , prípadne aj stredné školy áno. Nechceme predsa, aby naše deti vychovávali deti?! Výchova je správna, sex je globálne v slovenských rodinách menej frekventovaná téma a škola by im ponúkla širšie informácie. Formulácia otázky nie je najšťastnejšia, pričom myšlienka je správna.

Ad.2 Referendum     

Veľa ľudí, s ktorými som sa rozprával trápi finančné pokrytie referenda. Jeden mi píše o 6mil. eurách, iný 6,3mil. eur. Zrazu sú všetci ekonomickí odborníci. Nechcem to rozmazávať úplne do detailov, no v právnom poriadku SR je referendum osobitne upravené v piatej hlave Ústavy SR. Má dokonca aj osobitný zákon č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda. Po získaní potrebných podpisov, ak nie je v rozpore s Ústavou SR a ľudskými právami, zvoláva ho prezident. Túto možnosť máme od roku 1993. Kto ju chce využiť, môže. Režijné náklady podliehajú trom inštanciám. Je to Ministerstvo Vnútra SR, Okresné úrady a Mestské/Obecné úrady. Z tohto dôvodu je diskusia na tému „mohli to byť inak využité peniaze“ je v podstate zbytočná, nakoľko či by tu nejaké referendum bolo alebo nie, tých 6,3mil. eur sa zrazu (jednoducho povedané) zo sekcie „referendum“ nepreleje do sekcie školstvo, zdravotníctvo či šport. To by sme mohli každý rok, ktorý referendum nebolo, apelovať na vyše šesť miliónov eur a pýtať ich do určitého verejného sektoru. Štátny rozpočet je schvaľovaný na rok dopredu podľa hospodárenia atď. a nič sa nemení na tom, či už nejaké referendum je alebo nie je. Skôr treba riešiť korupciu a "tunelovanie peňazí" ale to je na inú tému.

Ad. 3 – Účasť

Môj posledný pohľad na Referendum. Veľká väčšina ľudí, najmä tí, ktorí sú proti nepochopili základnú vec. Že účasťou na Referende už túto sobotu 7.2.2015 nemusia automaticky zahlasovať 3x áno! Skôr je to občianska možnosť vyjadriť svoje presvedčenie, je to istý celonárodný (široký) prieskum verejnej mienky. Všetky referendá v histórií samostatnej Slovenskej republiky skončili fiaskom, až na referendum o vstupe SR do EÚ. V minulosti sa riešili rôzne iné témy (Privatizácie, SR a vstup do NATO, zbrane, priestupky, koncesia atď.) no nevyvolalo to až takýto verejný diskurz. Zaregistroval som antikampane, nejaké listy od „suseda Bielika alebo Bilíka“, ako k tomu sa neviem vyjadriť. Nepáči sa mi, že táto otázka skôr rozdelila slovenskú spoločnosť, no nikdy sa nedá vyhovieť všetkým.

Na záver len toľko, že nikoho z Vás som nechcel nalákať na stranu A, B alebo na bojkot. Písal som len o mojom diferentnom pohľade a súvislostiach. Účasť na referende by som vnímal skôr ako svoju občiansku a kresťanskú povinnosť. Či už súhlasíte, alebo nie, je na Vás. Moje pragmatické tvrdenie vychádza z faktov a racionálnych základov. Je však subjektívne. Deklarované výskumy sú na oboch stranách rôzne a rovnako rozdielne sa k tomu postavili aj odborníci. Nech sa rozhodnete akokoľvek, žijeme v demokratickej pluralitnej spoločnosti s možnosťou vyjadriť si svoj názor, aj keď sa mi za posledné dni naskytol nie veľmi príjemný odraz našej malej slovenskej spoločnosti. Často nekontrolované emócie, agresia výrazne rozdeľujú spoločnosť. Znechutenie je na oboch stranách. Ja osobne sa (bohužiaľ) referenda zúčastniť nemôžem. Dôvod? Aktuálne študujem v Španielsku. Nechcem však pripustiť,  aby nás slobodná Účasť či Neúčasť zbavila vzájomných vzťahov. Tie sú pre mňa spoločensky cennejšie. Mali by sme ich utužovať a nie sa jeden od druhého vzďaľovať.

 


Želám Vám príjemný zvyšok dňa.


S pozdravom
 

Bc. Denis Cáder

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?